Kvapky radosti a dážď štastia padá na ľudí,
no každý je sebe skrytý a dážď nevidí.
Dáždnikmi dávajú ho od tela, a bundy nosia,
nadávajú na smolu a o veselosť prosia.
Tí čo to už pochopili v blázninci sú ako šialení,
čo šírili ho vo väzení a tí čo viedli iných spálení.
Doba je zlá neveselá. Nieto v ľudoch šťastia viac?
Dúfam, že je to iba zdania omyl a rýchlo skončí tento čas.
Každý v sebe v duši nosí oboje,
štasie proti neštastiu a smútok s radosťou v nás bojuje.
Nieto pochýb, že život plný radosti je
a smútok – smútok ho len dopl??uje.
Život to štastie samo prečo si kaziť hneď.
Smrť a smútok len komplementom je pre tento svet.
Jak poznal by si štastie keby si smútok nepoznal?
Ako spoznáš radosť keď si sa jej vzdal?
Má byť v živote i ťažky smútok rán,
no nesmie byť tvojho žitia pán!
Prežívaj smútok no nedaj si vládnuť ním
a svet bude vyvážený – o tom sním.
