Tunelom

1.
Z Prievidze sme do Handlovej išli,
ona so mnou vtedy sedela.
S ??ou mi bolo veľmi, veľmi krásne,
vonku bola jasná nedeľa.

2.
Tunelom sme išli spolu vlakom,
ruku som mal cez rameno jej.
Nesmelo som šeptom sa jej spýtal:
,,?Ri ti, milá, pusu dať smiem ?“

Ref:
?, ty si tá!
?, teba mám rád!
?, prosím, odpusť mi!
?, buďme jak predtým!

3.
Po chvíľke mi odpoveď aj prišla,
nestihla však koniec tunela,
a keď potom na svetlo mi vyšla,
bola krásna, bola červená.

4.
Po tej vzácnej ceste vlakom spolu,
dostali sme za to znadané.
Ja som ju mal rád i naďalej,
keď zmenila svoje správanie.

5.
Po rokoch čo v hneve strávili sme,
prišiel rok na Dobrej vode,

tam sme si odpustili navždy
a zas nám je spolu dobre.

6.
Prial by som vám zažiť také štastie,
aké som mal v tomto príbehu.
Boh nám dodal novej lásky jasu,
stačí už len, že mám ju !

O sobáši

Keď sa majú dvaja mladí radi,
neznamená, že sa majú brať !
Keď vidno mužom svaly, ženám vnady,
neznamená, že za nimi sa hnať !

Keď vidíš človeku do tváre a vyzerá lákavo,
keď myslíš je On, či Ona pravá je,
ver je to lživé lákadlo,
ktoré často oklame.

Keď rozprávaš sa o veciach veselých
a partner hýri /oplýva/ humorom, neznamená,
že v živote a veciach životom predostrelých,
vydrží a zvládne ich rád, že sa vyznamená.

Vtáka poznáš po perí, človeka po reči,
ak chceš niekoho spoznať stúpni mu na pätu,
ak máš rád, či rada ho dívaj sa mu do oči,
tam nájdeš pravú podstatu.

Keď pozhovieš a počkáš na čas príhodný,
a potrápiš ho v práci, v skúškach života,
ak tu obstojí máš šancu, že je ten vhodný,
že z každej slučky sa vymotá.

No tu ešte neskonči !
Prever vernosť mu !
Ak túto skúšku vydrží,
myslím, je čas na svadbu.

Básen o básnikoch

V?RERA básnici postávali na rohu a čítali svoje diela,
V?RERA bol každý básnik vzácny, to nik nepopiera.
V?RERA sa ľudia mali radi a chceli byť milovaní,
V?RERA žena bol idol a básnik dokonalý.

DNES upadá rým, ten nástroj rytierov pier,
DNES už nikto nedáva pocit svoj na papier.
DNES každý hľadá priateľa no bojí sa, že by ho mohol spoznať,
DNES už nikto silu veršu nechce doznať.

ZAJTRA …
ZAJTRA …
ZAJTRA …
ZAJTRA …

SNÁ?} ZAJTRA bude ráno krajšie zore,
SNÁ?} ZAJTRA bude básnik lásky opisovať more.
SNÁ?} ZAJTRA bude čas a život inak plynúť,
SNÁ?} ZAJTRA bude básnik dielo a nik nebude hynúť.

SNÁ?} ZAJTRA bude krajšie slnko, mesiac na oblohe,
SNÁ?} ZAJTRA bude básnik pozerať sa hore.
SNÁ?} ZAJTRA bude sila verša docenená,
SNÁ?} ZAJTRA bude radosť ľudstva naplnená.

 

spolu autor: O. Lauko

Básne, piesne, život

Básne si píšu básnici,
piesne hudobníci,
no my čítame a počúvame to,
čo nám prinesie život.

Keď čítaš dobrú báse?? básnika,
či počúvaš skladbu skladateľa,
hladáš krásu toho diela a vidíš ju.
Preto hľadaj ju aj v živote.

Básne i piesne hovoria
o radosti i o žiali,
ale život – život ten máš taký,
aký si ho vytvoríš.

Básne hovoria o básnikoch,
piesne o hudobníkoch,
a tvoj život; ten hovorí o tebe.

Mohlo za to …

Snáď mohlo za to víno snáď Boh, snáď my,
snáď mohla za to láska, snáď nesplnené sny.

Neviem prečo ani ako sa to stalo,
no myslím, že aj tak to za to stálo.
Snáď riadili sme sa pudom zvieracím,
snáď premyslený sme mali tento čin.

V spomienkach sa vraciam do tej chvíle,
v mysli všetko je tak živé.
?Relá naše opreté a nosi sa mám dotýkajú,
hladím ťa po vlasoch, čo ti hlavu pokrývajú

Mne páčila si sa v čase tom,
mne bola s´ krásy anjelom.
Na ten večer hádam spomíname obaja.
Skončilas´ to ty, začal som to ja?