Začal sa nový de??, keď bolo ešte ticho.
Prvý vstali spevom ranný vtáci.
Potom ľudia začali pracovať hlučne, rýchlo.
Až na obed nastala pauza v ich práci.
To slnečné poludnie im dalo pocit dobre konanej roboty,
no po chvíli ticha ruŠeného iba smiecho šli do roboty späť.
Až večer ovládol zas pokoj, pri víne a rečiach o lopote.
A noc bola najkľudnejšia, ľudia šli spokojne spať.
De?? čo sa nezačal končí sa tak rýchlo,
mnoho vecí odišlo skôr než prišlo.
Zopár krátkych chvíľ sa jak v odraze mihlo,
sťa snímky z filmu všetko prešlo.
?}aľšie ráno prišlo skoro studené a sychravé,
vtáci opäť spustili svoj blahodárny spev.
No dojička sa vyzúrila na krave,
i kováč viac ako kovať umenie, ukazoval svoj hnev,
Kul ten kováč akoby sa pripravoval na vojnu,
Nadával na čo mu oči padli, zlý bol na koho pozrel.
No ani iný nemali náladu pokojnú.
Každy povedal čo na jazyk mu padlo. :
Na poludnie nadávali na kuchárky a obed,
či nemohli pripraviť hi aspo?? chvílu skôr.
No ubité kuchárky nadávali hneď,
na horára, že priniesol mokré drevo z hôr.
Obvinený horár sa s krikom pobral do svojho domu.
Po obede zúril každý a práca stála.
Len krčmár sa tešil ďažďu a času stonu,
v jeho krčme bolo zuriacich ľudí plná sála.
Ženy si s krikom a slovami vybranými prišli pre manželov,
každý však svojej vynadal, že to radšej ten de?? ešte zaleje.
Pršalo, de?? končil svojou nočnou tmou,
Hostinec zavreli a všeci kričiac šli späť do postele.