Iný II.

Tak iný môj február

útek či útok

čokolády tretina
čo šwajčiarska krajina
snáď nie iná
vyrába druhov dosť
oddelil pre Teba
viac krkom netreba
hladným z obeda
pre radosť

budem musieť
vysvetliť v kluse:
s náladou v pluse
e-mailom ponuku
dostal som ceny
čo škót si cení
s myslením
na Teba, no nie na ruku 😊

tiché dary
každý malý
mlčky stáli
neotvorené
(ne)odpoveď – ticho –
pri srdci pichlo
nie pomaly, nie rýchlo,
ani áno, ani nie

z mojich rokov
pol tucta boxov
a 32 riadkov
list básne
umenia chvíľa
navretá žila
akos’ s ním naložila
nie je mi jasné

končí sen
začína viem
ďalší zbytočný deň
život vraj krátky
odovzdaný bludu
ďalšie sú v čudu,
dáke boli, dáke budú
tak iné moje piatky

odvážne

dostávaš čosi-
nie len ja Ti nosím –
čo skončiť v koši
môže ako nič
byť miesto
zbernou nádobou
obdarenou osobou
zdá sa, sa ubrániš

z mojej úchylky
jedny brazilky
možno na chvíľky
viac-menej bežné
či boxerky zbrusu
snáď podľa vkusu
na časy klusu
by (c)hladili nežne

‚S‘ je i tak malé –
sťa z Ezopovej báje
stojac trochu ďalej
líška hľadí na hrozno –
do ohňa ruku dať
by som nebol rád
no napohľad
sú ok snáď – možno

čipka v mašle
na ňu tiež kašleš
i všetko ďalšie
až na vyhýbanie
teda mi beda –
za to môžem iba
viniť seba
frustrovane

obrátil sa dar Ti
radšej v žarty
jak vyložené karty
taká si chytrá
výsledná krása
čo mi nedá sa
predstaviť, predsa
ostáva skrytá

Iný I.

Tak iné moje piatky

netradičné boxy

pomedzi sviatky –
život je krátky –
prijmi so sladkým
a tmavým obsahom
vedomosť malá
ťažkosti dala
čo bys‘ rada vzala,
tak smieš posunúť obratom
bez pocitov viny –
keďže som iný.
Len moje činy
nepremeniť na drámu.
Chcel som si sadnúť
na večeru riadnu
i poriešiť vadnú
vlastnosť programu.

prehliadnutá

Bárs by som rád
žiaľ nedá sa vziať
piatok týždeň vzad
tak len stručne.
Prehliadol som správu
len takú malú
nechodia hlučne.
A tak letmo
som ťa stretol
asi preto
žes‘ zabudla kľúče.
Dôsledok smoly
čo mierne bolí
mi ostáva: sorry!

chyby noci

Už mi chýba asi jediné.
Neviem či vieš a či nie.
Niekedy sa zdá, že máme všetko.
Pritom si myslíme že nám bárs málo chýba.
A žiadať si sa javí ako chyba.
Roky sa náhle zmenia v desaročie
A my stále nie sme o krok bližšie.
Tak veľa zapísalo sa už do kroník.
Neoslobozduje plač, nepomáha krik.
Len zchúliť sa do klbka a čakať, kým to vyprchá.
Ziatiaľ mieri to z hlavy do brucha.
Mení sa dýchanie, srdce prudšie búcha.

?Rím ďalej je domov, čím ďalej je práca,
čím viac dní pomimo sa stráca,
tým viac intenzitu naberá,
a menej stojí na perách
vydiera sa slovami a k tebe mieri.
Ani neviem, či chcem aby dorazili,
či že nedôjdu ticho verím.

V tichu každej  noci
Sa mi sníva čosi
Ak keď sen spoločné
S realitou veľa nemáva
Mi tvoja postava
Občas pretaví sa v sen
Možnosť hladieť mi de??
Opäť z rúk však zoberie.