Vieš, láska

Vieš, láska nie sú iba slová,
ktoré znejú stále znova.
Láska sa i za slová schová,
a však nie je iba samé slová.

Vieš, láska nie sú iba bozky,
vieš, láska nie sú iba dotyky, či pohladenia.
V láske nerobíš z milovaných trosky,
ale láskou je milovaná osoba omámená.

Láska všetky prekážky rada zdolá,
láska sú vykonané činy,
v láske sa rodí nádej nová,
láska z nás robí ľudí iných.

Vieš, keď poznáš

Vieš,
keď poznáš pravé dušou milovanie,
keď v tebe silná láska planie,
keď poznávaš, že súc samotný, nie si sám,
keď vieš, že aj v inom horí ten istý plam.

Vieš,
keď nájdeš oporu si stálu,
keď nájdeš lásku a nie malú,
keď pochopíš, že miluješ,
keď stráca sa ti strach a des.

Vieš,
vtedy nie je hanbou ako malý plakať,
vtedy nie je nehorázne i po plafón až skákať,
vtedy nie je divné bežať by auto si predbehol,
vtedy nie je hrozné nechať priateľov.

Vieš,
vtedy je chvíľka, ktorú závidia ti mnohý,
vtedy je čas, kedy i čert stráca rohy,
vtedy je prirodzené písať básne,
vtedy je normálne, že prirodzené ti nie je jasné.

Tvoj

Tvoj smiech je krajší než hociktorý sen,
tvoj pohľad jasnejší, jak ktorýkoľvek de??.
Nad vtákov spev a lesa šum, tvoje znejú slová,
Chcem ťa vidieť, počuť stále, ešte, znova.

Znova počuť hlas tvoj – pre dušu je balzamom,
znova nech vo mne búcha srdca zvon.
znova, znova nech pohľad ohrieva ma tvoj,
znova nech prekonáme sveta nepokoj.

Chcem ťa vidieť znova, stále, ešte raz,
teba ten obraz nadpozemských krás.
Tvojím úsmevom som si nechal pokoj vziať,
prosím príď, a s tým úsmevom mi ho vráť.

Bez teba sa nedá dlho žiť,
príď, príď, ma slovom ovlažiť.
Priď nech nezhyniem tu samotou,
príď a povedz mi pár nežných slov.

?Ro je zamat proti tebe,
krásne oči ako nebe.
Načo zlata keď mám teba,
nič viac už netreba.

Pre teba chcem iba žiť,
pre teba svet opustiť.
Pre teba, tvoju lásku iba,
len ty a ona ku štastiu mi chýba.

Tunelom

1.
Z Prievidze sme do Handlovej išli,
ona so mnou vtedy sedela.
S ??ou mi bolo veľmi, veľmi krásne,
vonku bola jasná nedeľa.

2.
Tunelom sme išli spolu vlakom,
ruku som mal cez rameno jej.
Nesmelo som šeptom sa jej spýtal:
,,?Ri ti, milá, pusu dať smiem ?“

Ref:
?, ty si tá!
?, teba mám rád!
?, prosím, odpusť mi!
?, buďme jak predtým!

3.
Po chvíľke mi odpoveď aj prišla,
nestihla však koniec tunela,
a keď potom na svetlo mi vyšla,
bola krásna, bola červená.

4.
Po tej vzácnej ceste vlakom spolu,
dostali sme za to znadané.
Ja som ju mal rád i naďalej,
keď zmenila svoje správanie.

5.
Po rokoch čo v hneve strávili sme,
prišiel rok na Dobrej vode,

tam sme si odpustili navždy
a zas nám je spolu dobre.

6.
Prial by som vám zažiť také štastie,
aké som mal v tomto príbehu.
Boh nám dodal novej lásky jasu,
stačí už len, že mám ju !

O sobáši

Keď sa majú dvaja mladí radi,
neznamená, že sa majú brať !
Keď vidno mužom svaly, ženám vnady,
neznamená, že za nimi sa hnať !

Keď vidíš človeku do tváre a vyzerá lákavo,
keď myslíš je On, či Ona pravá je,
ver je to lživé lákadlo,
ktoré často oklame.

Keď rozprávaš sa o veciach veselých
a partner hýri /oplýva/ humorom, neznamená,
že v živote a veciach životom predostrelých,
vydrží a zvládne ich rád, že sa vyznamená.

Vtáka poznáš po perí, človeka po reči,
ak chceš niekoho spoznať stúpni mu na pätu,
ak máš rád, či rada ho dívaj sa mu do oči,
tam nájdeš pravú podstatu.

Keď pozhovieš a počkáš na čas príhodný,
a potrápiš ho v práci, v skúškach života,
ak tu obstojí máš šancu, že je ten vhodný,
že z každej slučky sa vymotá.

No tu ešte neskonči !
Prever vernosť mu !
Ak túto skúšku vydrží,
myslím, je čas na svadbu.

Básen o básnikoch

V?RERA básnici postávali na rohu a čítali svoje diela,
V?RERA bol každý básnik vzácny, to nik nepopiera.
V?RERA sa ľudia mali radi a chceli byť milovaní,
V?RERA žena bol idol a básnik dokonalý.

DNES upadá rým, ten nástroj rytierov pier,
DNES už nikto nedáva pocit svoj na papier.
DNES každý hľadá priateľa no bojí sa, že by ho mohol spoznať,
DNES už nikto silu veršu nechce doznať.

ZAJTRA …
ZAJTRA …
ZAJTRA …
ZAJTRA …

SNÁ?} ZAJTRA bude ráno krajšie zore,
SNÁ?} ZAJTRA bude básnik lásky opisovať more.
SNÁ?} ZAJTRA bude čas a život inak plynúť,
SNÁ?} ZAJTRA bude básnik dielo a nik nebude hynúť.

SNÁ?} ZAJTRA bude krajšie slnko, mesiac na oblohe,
SNÁ?} ZAJTRA bude básnik pozerať sa hore.
SNÁ?} ZAJTRA bude sila verša docenená,
SNÁ?} ZAJTRA bude radosť ľudstva naplnená.

 

spolu autor: O. Lauko

Básne, piesne, život

Básne si píšu básnici,
piesne hudobníci,
no my čítame a počúvame to,
čo nám prinesie život.

Keď čítaš dobrú báse?? básnika,
či počúvaš skladbu skladateľa,
hladáš krásu toho diela a vidíš ju.
Preto hľadaj ju aj v živote.

Básne i piesne hovoria
o radosti i o žiali,
ale život – život ten máš taký,
aký si ho vytvoríš.

Básne hovoria o básnikoch,
piesne o hudobníkoch,
a tvoj život; ten hovorí o tebe.

Mohlo za to …

Snáď mohlo za to víno snáď Boh, snáď my,
snáď mohla za to láska, snáď nesplnené sny.

Neviem prečo ani ako sa to stalo,
no myslím, že aj tak to za to stálo.
Snáď riadili sme sa pudom zvieracím,
snáď premyslený sme mali tento čin.

V spomienkach sa vraciam do tej chvíle,
v mysli všetko je tak živé.
?Relá naše opreté a nosi sa mám dotýkajú,
hladím ťa po vlasoch, čo ti hlavu pokrývajú

Mne páčila si sa v čase tom,
mne bola s´ krásy anjelom.
Na ten večer hádam spomíname obaja.
Skončilas´ to ty, začal som to ja?

Bosi v Soule

Bosi chodit ulicami soulu
Nahy v dusi plny snov
V sere moderneho kina
Hram avojej hry si rolu
Tichy prazdny plny slov
Ci cisty som ci  tlaci vina

Chodit ulicou po pri vsetkom
Co ponuka to mesto
Niekomu je to malo, mne to staci
Pohladit oci kvietkom
Nezaoberat sa restom
Len krasou v kvetinaci

Svieti mi mesiac stary priatel
Chvilu kracat chvilu posediet
A opat ist v pritmi stromov
Hotel ponukne ti postel
Ani tu vsak jednej veci niet
To co nuka len pravy domov

Bosi ist a pouliciach soulu
Minuty k Teba pocitam
Tebou naplneny bdely sen
Moct tu prechadzat sa spolu
Videt spoli co pozeram si sam
Tak vela je co zda sa malo len

Nad svetla obchodov chcem teba
V odraze svetla mesiaca
Jasnejsia nad hviezdy neba
Ist bosi pouliciach soulu len a ja ty …

———————–
=======================