Odvaha mi chýba a aj preto som tu sám,
bez odvahy som tu kvapka na púšti.
Samota je jediné, čo stále mám.
Som vtáča vo vlastnej slabosti húšti.
Chcel som jej to povedať, no nebolo odvahy,
naznačiť, že je pekná – ruža v záhrade.
Chcel som poznať viac z jej povahy,
no skončilo to pri letmom pohľade.
Bola bielou holubicou, znakom slobody,
bola v čiených šatách vznešenosti
bola jedinečná aj keď mala inej podoby,
bola ďalšou skúškou odvahy skúsenosti.
Chcem napísať Ti báse??,
ktorú čítať budú mnohý.
Chcem, aby túto tiese??
zamenila v radosť a pokoj nový.
Chcem, aby život bol životom,
a aby ho bolo potešenie žiť.
Chcem aby inšpiraciou bol básnikom,
a z básní sa dalo potešiť.
Chcem počuť slová, ktoré život slávia,
a ľuďom vidieť úsmev na tvári.
Chcem aby tí čo v prírode sa bavia,
…
Vyšiel si z rodiny, kde z lásky si bol splodený,
vyšiel do výšin a myslíš na seba.
Nehľadáš lásku, ni ju nedávaš,
iba na ??u nadávaš – toho sa nevzdávaš.
Predsa ti vravím, že je ti ju treba.
Príde čas, keď zmeníš myslenie,
príde čas, keď príde zdesenie.
Príde čas na lásku a ty ju nehladáš,
príde k času trápenia – veru tam až.
Príde čas, keď prídeš tam –
ku bankrotu prídeš lásky,
potom budeš sám a prídu tvrdé vrásky.
Láska k peniazom nie je cit,
je len túha lepšie žiť,
ani s láskou ku sexu sa nedá večne žiť,
to sa dá len kým sa ti bude chcieť postaviť.
Hľadaj preto lásku pravú bez ukájania seba,
lebo tým tiež žiť sa nedá.
Nájdi ju – tú lásku hľadaj, iba ju! –
lásku pravú jedinú.
V tebe je Pane sila stáť,
tak prečo padám?
V tebe mám Pane boje vyhrávať,
tak prečo nevíťazím?
V tebe mám Pane vždy pokoj mať,
prečo sa bojím?
V tebe mám Pane moc budovať,
tak prečo kazím.
Jak málo som Pane v Tebe zakoreneny,
Jak málo mám Pane, tvojej viery,
Jak málo mám Pane láskz k Tebe,
Jak málo chcem Pane pre Teba žiť.
Jak málo sa darí mi poslúchuť Teba,
Jak slabo Ťa Pane často počúvam.
Do seba hlbšie Pane na ponor
Nech Teba vôkol rád vyznávam
– vyznávam.
Pre Teba Pane žiť vždy keď ma voláš
Pre Teba Pane žiť na veky
– na veky.
1.
Žil som v strašnom hriechu, žil som celkom sám
a rozmýšľal stále, či môj život zmysel má.
Ref:
Teraz som už spasený, večný život mám,
žijem Kristom spasený a to vyznávam.
2.
Štvrtého d??a v týždni svetlo uzrel som,
od vtedy ma trýzni žiaľ, bôľ nad svetom.
3.
Žijem s Kristom stále a žijem s ním rád,
už mi Boh je Otcom a Pán Ježiš je mi brat.
4.
Tak vám teraz všetkým, veľmi rád chcem niesť,
hlásať teraz všetkým túto krásnu spásy zvesť.
1.
Dom sa skladá z rôznych tehál, tehly to sme my,
každý z nás je jedna tehla v(z) cirkvi spasených.
2.
Tehál stovky milióny tvoria jeden dom,
keď ho tvorí pravá cirkev boh chce bývať v ??om.
Ref:
Dom Boží je v nás
Pán nás obýva
Cirkev zbor i ja
On to pospája
Milostivý Pán – Domovoms´ nám (mu) sám!
3.
?Ri si hore a či dole preds´ si potrebný,
bez teba by ten Boží dom nebol kompletný.
1.
Ref. (2x)
Slovo
Ref:
Pozrime sa do Biblie,
čo tam všetko o Kristu je,
čo Boh odkázal.
Pozrime sa do Biblie,
čo tam všetko o Kristu je,
čo nám daroval.
1.
Na počiatku bolo Slovo, Slovo u boha,
skrze toto jedno Slovo je zem, obloha.
Ten, to Slovo bolo s Bohom, bolo i Bohom,
Ono sa nám dávno stalo svetlom, životom.
2.
Svetlo, čo tma nezastaví to je Kristus Pán (sám),
na svete bol, čo ho svoril – svet ho nepoznal.
Domov prišiel medzi svojich, nebol prijatý,
kto ho príjme v svoje srdce bude spasený.
3.
Ten, to Slovo telom bolo, žilo medzi nami,
hľadeli sme v jeho slávu do milosti pravdy.
Z plnosti sme jeho vzali – milosť najvyššia,
milosť, pravda stala sa nám skrze Ježiša.
4.
Na počiatku bolo mocné slovo u Boha,
a to Slovo telom bolo Pána bez mena.
Ten, to slovo Bohom bolo stále každým d??om,
od Golgoty mohol každý spásu získať v ?!om.
Ref:
Hľadeli sme do Biblie,
skúmali čo o Kristu je,
ako On tu žil.
Hľadeli sme do Biblie,
uzavreli sme poznanie,
že nás On spasil.
r. 1994-5
Text:O. Brezina+O. Lauko
Hudba:O.Brezina
Snáď práve piese?? sĺz,
chváli ten lásky čin,
ktorý spravil Pán.
On sám na zemi Boží syn,
On v ludskom tele bol,
On obmyl ma od hriechov vín.
Jeho láska k nám
prebýva tu s nami na zemi.
Ak ju prijmeš za pravdu
budeš večne spasený.
Ona spája nás,
v nej sme blažení.
V pravde jeho môžeš stáť,
vstávať a tiež byť.
Z lásky Jeho jedine smieš
vo večnosti žiť.
Preto láskou jeho, pravdou
vždy sa iba sýť.
Piese?? krásu iba chce ospievať,
báse?? iba snaží opísať.
Rozumom sa snažíš pochopiť,
no vierou ju môžeš mať.
S citom spievaj, s citom píš,
by vystihol si krásy výš.
Srdcom osláv vždy čo rád tak máš,
Ak chváliš rozumom či pýchou,
chválené len urážaš.
Rozmýšľaj, čo konáš,
bo Boh keď raz skonáš,
zhodnotí tvoju životom púť,
ako dobrý syn najdený buď!
Vždy hľadaj cesty boha,
nikdy nech neodíde tvoja noha
z priamych jeho ciest,
aj keby Ťa chcel satan spliesť!
Vytrvaj mu verný byť,
vytrvaj pre neho žiť!
Prosím v jeho mene vytrvaj,
prosím na jeho ceste ostávaj!
Vždy ver len Bohu svojmu –
On zachránil dušu tvoju,
On na kríži miesto teba mrel,
vždy mu ver, on je tvoj Spasiteľ!
Pane ty si zostúpil,
z nebies na našu Zem,
by som aj ja v nebi žil
a videl tvoj slávny de??.
Ty si stal sa baránkom
bez vady čo na smrť šiel.
Aj keď bol som pod hriechom
krvou očistiť sa smiem.
Zomieral si na kríži oh??om bôlu pálený,
hriechom si sa musel stať,
by vierou som bol spasený
a pred tvojím trónom mohol stáť.
Po troch d??och si z hrobu vstal,
aby vo mne si tiež žil,
by som nový život mal
a tvoje dielo oslávil.
Chcem pripravený stále byť,
teba chváliť, tebe žiť.
A či už dnes k tebe ísť.
Ty ma sebou samím sýť.
Pre m?“tvich si život stal,
aby ten kto verí k nemu vstal.
Pre nás hriešnych hriechom si sa stal,
tým si naše hriechy vzal.