?Ro vlna to spomienka – na Teba
Každá sa vytvorí, vyrastie,
narazí na koniec a je fuč

Oceán priezračný a hlboký
Jak oči, čo cez sieť si ma čítajú.
Pokojný je taký krásny,
Že každý človek o ??om básni
No keď vietor naruší ten pokoj, mier
Vtedy tá krása ničivou sa stáva

Niet záchrany pred Tvojou krásou
Niet záchrany pred Tvojou silou
Niet záchrany ?? som len zmietaný
Tvojou náladou

Myšlienky na Teba a Ty ste ako môj tie??
Keď bežem za Tebou unikáš
Keď bežím od Teba v pätách ste mi

Prebehla mačka ponad sud,
neštastie jej vešťím,
a aby nečakala dlho na osud,
po lebeni ju rýľom pleštím.
M??aukla a stíchla odrazu
a bola ako hluchá.
Nemusel som čakať na radu,
by spravil som jej rozbor brucha.
A keď mala častí aspo?? päť,
a nevedel som, čo krv je a čo mačka,
pobral som sa domov späť,
veď z mačky je už iba …….

To že o mne nepíšu noviny,
znamená len, že nie dosť známy, čo sa mi ráta.
No keď chceš o mne vedeť koniny,
opýtaj sa niektorého môjho „kamaráta“.
Tvoj list minulý, a to k veta „tak sa maj“.
Mám sa mať nejak konkretné, či ako chcem.
?Ri má mi život byť ako raj,
či láskou chladné peklo len.
Tak pre dnešok hádam je už dosť,
veď potešiť by ťa aspo?? trochu mohlo,
že rád ti píšem len pre radosť,
dúfam, že to stebou (aspo?? trochu) pohlo. – pozor na stoličku.

Nejsem síce dokonalej, nejsem bohatej a nejsem král,
Jsem chalan je co snad se zamiloval.
Možná, že nejsem ideálnej spoločník,
Možná, že vím jen, že jak ty už není nik.
Ja nechci ostat bez Tebe, nechci ostat sám
A vůbec ne teť, když T?: tak tak blízo mám.

Když zabloudím očima svíma do tvých,
Když vidím na tvé tváry smích,
Od krásy padám na kolená skrátka,
Jen škoda tahle chvíle je taky krátka.

Si tak mocne dokonale p?“ekrásna,
Si taká p?:kná taká úžastná.
Ty seš tá co delá mi krásnym den
A já jen obyčejnym klukem jsem.

Jak m?:l bych popsat tebe celou,
Když Tys‘ tá co d?:lá se slov v?:tu smyslnou.
Tys‘ to co má temhle slovům zmysl dát,
Ty si to, čím dokážu tohle psát,
Tys‘ zopár tichých, n?:žných v?:t,
Tys‘ nebe, zem?:, Tys‘ mi celej sv?:t,

Ty seš jasným sv?:tlem v sv?:ta šeru,
Tys‘ tá co vládne mýmu peru,
Tys‘ práv?: tá co oní dávno sním,
O budoucnu s tebou rozmýšlím.

Jen tob?: chci ješte dneska ?“íct,
Že nad tebe snad neznám vůbec nic!
Já nedokážu ?“íct ti vše,
Ja povím jen tohle a jen potiše:
Ty’s dala’s mi novou nadeji

Podišiel bližšie, keď trápil ma bôľ.
Dotkol sa rukov, povedal : ,,STOJ!“
Ja vstal som na svoje nohy, čo nestáli roky.
Pomaly bojácne vstával som z lôžka – robil prvé kroky.

Radosť nie je len sa tešiť,
to nie je mať čo chceš.
Radosť nie je len byť milovaný,
lež milovať a vynakladať snahy.
Radosťou je tešíť iných.
pomôcť im a vypočuť ich.
Radosťou je radosť robiť,
tak to vidím a chcem žiť.

Keď máš pekný sen nenechaj sa zobudiť,
bo by si mohol horkosť skutočnosti okúsiť!
Sny na skuto??osť sa nemenia,
sny robia rozkoš z umenia.

I keď nespíš snívať smieš,
to ty hádam dobre vieš.
Smieš sniť o živote ďalšom, ako, čo a s kým,
no nezabudni na to, že to iba sníš.

Keď pomýliš si realitu so snom,
bude realita krásna, no sen ťa desiť bude d??om.
Keď snívať budeš netvor sny si sám,
lebo tým sa násobý tých snov klam!

Keď sniť budeš tak zobudiť sa nechaj v čas,
lebo vstup do reality zas
býva krásou sna trdší a bolí viac,
a po čase sa k nemu vrátiť môžeš zas.