Keď nieto slov čo pre teba znejú,
Keď niet spomienky na teba,
Keď zimou slov sa ľudia hrejú,
Keď zdá sa, že lásky im netreba.
Ak prekonáš to ticho dokonalé,
Ak spomenieš na iných si v dobrom,
Ak podáš tepla slovo, bárs i malé,
Ak lásku dáš tým, čo bola oba snom.
Tak môžeš počuť mnohé slová,
Tak rozmýšlať budú ľudia ako žiť,
Tak teplo v slovách bude znova,
Tak láska bude prirodzený cit.
A život slova bude radosť
A myšlienkami nebude sa hrešiť
A tepla v žití bude vždy dosť
A láskou sa bude milovať i tešiť.
