Ticho znelo vôkol nás,
širilo sa všade bez hluku.
Mlčanie a dotyk krás –
tma dávala nám záruku.
Pocity sa ako nôž
do pamäte zarývali.
Nie správna bola táto lož –
v stane sme sa ukrývali.
Ako verš bol krátky večer,
ako báse?? dlhá noc.
Povedala: ,,že je to láska never“ –
no nemohla zastaviť tej chvíle moc.
No ja viem, v tom že práve,
čo bolo košom danie.
Znelo to, čo je tak pravé –
snaha o nesklamanie.
