Vieš,
keď poznáš pravé dušou milovanie,
keď v tebe silná láska planie,
keď poznávaš, že súc samotný, nie si sám,
keď vieš, že aj v inom horí ten istý plam.
Vieš,
keď nájdeš oporu si stálu,
keď nájdeš lásku a nie malú,
keď pochopíš, že miluješ,
keď stráca sa ti strach a des.
Vieš,
vtedy nie je hanbou ako malý plakať,
vtedy nie je nehorázne i po plafón až skákať,
vtedy nie je divné bežať by auto si predbehol,
vtedy nie je hrozné nechať priateľov.
Vieš,
vtedy je chvíľka, ktorú závidia ti mnohý,
vtedy je čas, kedy i čert stráca rohy,
vtedy je prirodzené písať básne,
vtedy je normálne, že prirodzené ti nie je jasné.
