Už mi chýba asi jediné.
Neviem či vieš a či nie.
Niekedy sa zdá, že máme všetko.
Pritom si myslíme že nám bárs málo chýba.
A žiadať si sa javí ako chyba.
Roky sa náhle zmenia v desaročie
A my stále nie sme o krok bližšie.
Tak veľa zapísalo sa už do kroník.
Neoslobozduje plač, nepomáha krik.
Len zchúliť sa do klbka a čakať, kým to vyprchá.
Ziatiaľ mieri to z hlavy do brucha.
Mení sa dýchanie, srdce prudšie búcha.
?Rím ďalej je domov, čím ďalej je práca,
čím viac dní pomimo sa stráca,
tým viac intenzitu naberá,
a menej stojí na perách
vydiera sa slovami a k tebe mieri.
Ani neviem, či chcem aby dorazili,
či že nedôjdu ticho verím.
V tichu každej noci
Sa mi sníva čosi
Ak keď sen spoločné
S realitou veľa nemáva
Mi tvoja postava
Občas pretaví sa v sen
Možnosť hladieť mi de??
Opäť z rúk však zoberie.
