Prebehla mačka ponad sud,
neštastie jej vešťím,
a aby nečakala dlho na osud,
po lebeni ju rýľom pleštím.
M??aukla a stíchla odrazu
a bola ako hluchá.
Nemusel som čakať na radu,
by spravil som jej rozbor brucha.
A keď mala častí aspo?? päť,
a nevedel som, čo krv je a čo mačka,
pobral som sa domov späť,
veď z mačky je už iba …….